Srdcové zlyhávanie

Srdcové zlyhávanie

Srdcové zlyhávanie (SZ) je klinický syndróm, kedy srdce zlyháva ako pumpa, t.j. nie je schopné prečerpať krv zo žíl do arteriálneho riečiska. V dôsledku poruchy srdcovej funkcie tak srdce nie je schopné dostatočne zásobovať telo kyslíkom a živinami, čo vedie k rôznorodým klinickým príznakom. Nedostatok krvi vo svaloch spôsobuje únavu a pocit vyčerpania. Zároveň sa v tele hromadí tekutina a vznikajú opuchy („vodnatieľka“). Taktiež obličky sú nedostatočne prekrvené, čo vedie k zníženému vylučovaniu škodlivých látok z tela (znížené močenie), krv sa hromadí v pľúcach, čo sa prejaví dýchavicou (sťaženým dýchaním). Vyskytovať sa môžu aj poruchy spánku – nespavosť, nočné močenie alebo gastro-intestinálne ťažkosti.

Najčastejšou príčinou vzniku srdcového zlyhávania je ischemická choroba srdca (angína pektoris, infarkt myokardu). Riziko rozvoja SZ do 10 rokov po prekonaní infarktu myokardu je minimálne 30%. Riziko SZ je tiež zvýšené u pacientov s angínou pektoris. Srdcové zlyhávanie môže mať aj neischemickú príčinu a vzniknúť pri ochorení srdcového svalu – kardiomyopatii, pri poruchách srdcového rytmu alebo pri pretrvávajúcej hypertenzii.

Srdcové zlyhávanie je spôsobené buď systolickou alebo diastolickou dysfunkciou. Pri systolickom srdcovom zlyhávaní ide o poruchu kontraktility srdca, kedy komora stráca svoju schopnosť vypudzovať krv do tela. Ľavá komora srdca je zväčšená a jej stena je stenčená. Pri diastolickom srdcovom zlyhávaní ide o poruchu komorového plnenia znížením relaxácie a poddajnosti komory. Ľavá komora srdca je zhrubnutá a menej flexibilná. Klinicky sa diastolická dysfunkcia nemusí prejavovať ihneď a až neskôr vzniká dušnosť, znížená tolerancia záťaže až edém pľúc.