KARDIOVASKULÁRNE OCHORENIA
Kardiovaskulárne (srdcovo-cievne) ochorenia zahŕňajú v širšom význame všetky ochorenia srdca alebo ciev, v užšom význame predstavujú skupinu ochorení spôsobených aterosklerotickými zmenami.
Medzi KV ochorenia patrí: artériová hypertenzia (vysoký krvný tlak), poruchy srdcového rytmu (arytmie), ischemická choroba srdca (ICHS) a akútne koronárne syndrómy ako infarkt myokardu (IM) a nestabilná angína pektoris (AP), srdcové zlyhávanie, zápalové ochorenia srdca, reumatické choroby srdca, ochorenia chlopní, cerebrovaskulárne ochorenia s cievnou mozgovou príhodou, ochorenia periférnych artérií, ochorenia žíl (napr. hlboká žilová trombóza) a ďalšie.
Epidemiologické prieskumy potvrdili, že najčastejšími kardiovaskulárnymi ochoreniami sú artériová hypertenzia (vysoký krvný tlak) a ateroskleróza (kôrnatenie tepien v rôznych podobách a lokalizáciách – ICHS, srdcový infarkt, mozgová porážka, zlyhanie obličiek, gangréna na dolných končatinách).
Kardiovaskulárne (KV) ochorenia sú dlhodobo hlavnou príčinou vysokej chorobnosti a úmrtnosti vo väčšine európskych krajín (spôsobujú až 40% všetkých úmrtí), Slovensko nevynímajúc, kde je situácia ešte horšia a KV ochorenia sú hlavnou príčinou hospitalizácií a celkovej úmrtnosti, pričom majú na svedomí viac životov ako rakovina a úrazy dokopy.
RIZIKOVÉ FAKTORY KARDIOVASKULÁRNYCH OCHORENÍ
Na vzniku a rozvoji kardiovaskulárnych ochorení sa podieľa viacero faktorov.
Rizikové faktory (RF) KV ochorení rozdeľujeme do 2 hlavných skupín, na rizikové faktory ovplyvniteľné a neovplyvniteľné.
Medzi neovplyvniteľné RF patrí najmä vek (s narastajúcim vekom rastie aj riziko vzniku KV ochorení), pohlavie (muži sú rizikovejšou skupinou, po menopauze sa riziko KV ochorení u žien zvyšuje), rasa a genetické faktory (pozitívna rodinná anamnéza – napr. IM, CMP/ pozitívna osobná anamnéza hypertenzie, dyslipidémie, diabetu).
Ovplyvniteľné rizikové faktory KV ochorení sú artériová hypertenzia, zvýšená hladina cholesterolu v krvi, fajčenie, nadváha a obezita, diabetes, metabolický syndróm, nedostatok fyzickej aktivity, stres, nesprávne stravovanie, psychosociálne faktory a ďalšie.
Aj vysoká pokojová srdcová frekvencia (nad 80 úderov za minútu) je významným ovplyvniteľným rizikovým faktorom celkovej a kardiovaskulárnej mortality, a to nezávisle od iných rizikových faktorov.
Za najvýznamnejšie rizikové faktory sa považuje predovšetkým zvýšený krvný tlak (nad prahovú hodnotu 140/90 mmHg), zvýšená hladina cholesterolu v krvi a fajčenie. Sú to ovplyvniteľné rizikové faktory, ktoré súvisia priamo so životným štýlom a spolu s diabetom sú to najzávažnejšie rizikové faktory pre rozvoj aterosklerózy a ischemickej choroby srdca.
Hypertenzia
Za arteriálnu hypertenziu označujeme opakované zvýšenie tlaku krvi nad hodnoty 140/90 mmHg namerané minimálne pri dvoch rôznych meraniach. Pri meraní krvného tlaku sa zaznamenajú dve čísla: napríklad 120/80 mmHg (milimetrov ortuťového stĺpca). Prvé číslo (ide o tzv. systolický tlak) zaznamenáva tlak vo Vašich cievach, v okamihu keď Vaše srdce vypudzuje krv. Druhé číslo (ide o diastolický tlak) meria tlak počas pokojovej fázy Vášho srdca medzi dvoma údermi. Odporúčania Európskej kardiologickej a hypertenziologickej spoločnosti pre manažment artériovej hypertenzie 2018 a Štandardné diagnostické a terapeutické postupy na komplexný manažment dospelého pacienta s artériovou hypertenziou 2020 odporúčajú pre väčšinu hypertonikov:
– vo veku do 65 rokov cieľové hodnoty systolického tlaku krvi 120-129 mmHg a diastolického 70-79 mmHg
– nad 65 rokov cieľové hodnoty systolického tlaku krvi 130-139 mmHg a diastolického 70-79 mmHg.
Ako hypertenzia vzniká: Hypertenzia je typickou civilizačnou chorobou, chorobou nesprávneho životného štýlu. Medzi rizikové faktory vzniku hypertenzie patria :
neprimeraná výbušnosť, snaha stihnúť čo najviac, nedostatočný relax, nedostatok fyzickej aktivity, nedostatok spánku, zlé stravovacie návyky : prejedanie sa, nezdravé jedlá, nepravidelné stravovanie a veľa soli v potrave, fajčenie, zvýšená telesná hmotnosť. Ide o tzv. esenciálnu hypertenziu. U asi 5% ľudí s vysokým tlakom je hypertenzia sekundárna, spôsobená ochorením obličiek, nadobličiek alebo iných orgánov, či užívaním niektorých liekov. Medzi ďalšie RF patrí vek, rodinná anamnéza, zvýšená hladina lipidov v krvi, diabetes.
Symptómami hypertenzie môžu byť napríklad bolesť hlavy, závraty alebo krvácanie z nosa.
Čo je cieľom liečby hypertenzie?
Neprimerane vysoký tlak pôsobí nepriaznivo na cievnu stenu a zaťažuje srdce. Cievy sa stávajú tuhšími, strácajú pružnosť a rýchlejšie sa vyvíja ateroskleróza. Srdce ako čerpadlo musí podávať väčší výkon, preto jeho stena hrubne (hypertrofuje). A tiež sa stáva menej pružným, preto sa aj v diastole horšie plní. Keď tento stav trvá roky, vyvíjajú sa život ohrozujúce komplikácie ako sú infarkt srdca, mozgová príhoda, poškodenie obličiek, poškodenie zraku. Cieľom liečby je zabrániť týmto komplikáciám.
Ako sa lieči hypertenzia?
Odporúča sa úprava životosprávy: znížiť príjem soli a červeného mäsa, zvýšiť konzumáciu zeleniny, čerstvého ovocia, rýb, orechov, nenasýtených mastných kyselín (olivový olej) a konzumácia nízkotučných mliečnych výrobkov, obmedziť príjem alkoholu, predchádzať nadmernému nárazovému pitiu alkoholu, prestať fajčiť, pravidelne cvičiť (aeróbne cvičenie), vyhýbať sa stresu.
Dôležitá je liečba liekom, ktorý nielenže znižuje TK počas celých 24 hodín, ale má aj dôkazy zníženia rizika výskytu infarktu srdca myokardu (alebo srdcového infarktu), mozgovej príhody, či úmrtia zo srdcovocievnych príčin.
Tento liek predpísaný lekárom je potrebné užívať podľa pokynov.
Aj keď pacient :
– necíti žiadne príznaky vysokého krvného tlaku
– hodnota tlaku krvi je pod 140/90 mmHg
Ako účinkujú jednotlivé skupiny liekov proti vysokému krvnému tlaku?
– inhibítory ACE (ACE inhibítory) – ovplyvňujú krvný tlak tým, že blokovaním špecifických enzýmov bránia stiahnutiu ciev. Ovplyvňujú tzv. Renín angiotenzínový systém, ktorý hrá dôležitú úlohu v regulácii krvného tlaku. Do tejto skupiny patria ešte blokátory angiotenzínových receptorov (sartany) – blokujú receptory v tomto systéme, Patria sem ešte priame inhibítory renínu, ktoré priamo zasahujú na začiatku systému.
– blokátory vápnikového kanála – tieto lieky blokujú vstup vápnika do bunky, čím sa znižuje sťahovanie cievnej steny.
– diuretiká – znižujú krvný objem, pretože pacient po nich viac močí. Keď sa zmenší objem tekutiny v cievach, klesne aj tlak.
– betablokátory – ovplyvňujú autonómny nervový systém a vylučovanie stresového hormónu adrenalínu. Spôsobujú, že sa spomalí činnosť srdca a klesne krvný tlak.
– alfablokátory a tzv. centrálne antihypertenzíva blokujú receptory alfa v cievnej stene alebo stimulujú centrálne alfa receptory v mozgu.
Na dobrú kontrolu tlaku krvi väčšina pacientov potrebuje 2 a viac liečiv z rôznych liekových skupín. Odporúča sa používanie tzv. fixných kombinácií – spojenie dvoch alebo troch liekov do jednej tablety, čím sa zlepšuje kontrola tlaku krvi i množstvo liekov, ktoré pacient musí užívať.
Dôležité je merať si správne tlak krvi v domácom prostredí:
– meranie ráno a večer v tichej miestnosti
– 5 minút pred meraním zotrvať v pokoji v sede
– sedieť s podopretým chrbtom a ramenom, na ktorom sa meria TK
– vykonať 2 merania TK s odstupom 1-2 minúty pri meraní ráno i večer
– používať poloautomatický validovaný tlakomer
– hodnoty TK si zaznamenať do záznamníka tlaku krvi a ukázať pri najbližšej kontrole ošetrujúcemu lekárovi
Zdroje: Williams, B. et al.: 2018 ESC/ESH Guidelines for the management of arterial hypertension, European Heart Journal (2018) 00, 1–98 Šimková, A. et al.: ŠDTP Komplexný manažment dospelého pacienta s artériovou hypertenziou v ambulantnej zdravotnej starostlivosti, 2020
Hypertenzia a dyslipidémia
Vysoký krvný tlak a vysoký cholesterol patria medzi najdôležitejšie rizikové faktory ochorení srdca a ciev. Nevidíte ich, ani necítite. Preto sú dôležité pravidelné prehliadky u praktického lekára, kde môžu byť zistené.
Na Slovensku až 67% pacientov s vysokým krvným tlakom má aj vysoký cholesterol(1). Pokiaľ máte vysoký krvný tlak aj vysoký cholesterol, riziko ochorenia srdca a ciev je vyššie. Ak sa obe ochorenia liečia súčasne, je očakávané, že riziko ochorenia srdca a ciev významne poklesne. Takto sa dá predísť vzniku infarktu myokardu a cievnej mozgovej príhody.
Dodržiavaním režimových a stravovacích opatrení od lekára dokážete znížiť riziká spojené s vysokým krvným tlakom a cholesterolom. V prípade, že výsledky nie sú dostatočné, lekár vám môže predpísať liek, ktorý znižuje vysoký krvný tlak aj cholesterol zároveň.
Pre jednoduchšie dodržanie liečby stačí užiť len jednu tabletu denne s dvomi alebo tromi účinnými látkami. Liečba je celoživotná, nesmie sa prerušiť ani po dosiahnutí cieľových hodnôt krvného tlaku a cholesterolu. Jednoduchosť liečby-jedna tableta denne môže pomôcť dodržať pravidelné užívanie lieku.
Ak máte vysoký krvný tlak aj cholesterol, poraďte sa so svojím lekárom o možnostiach liečby pomocou polypill. Ak neviete hodnotu svojho tlaku krvi a cholesterolu, navštívte svojho všeobecného lekára pre dospelých a dajte si ich zmerať.
(1) Cardiology Lett. 2024;33(1):33–47 doi:10.4149/Cardiol_2024_1_4
Čo môžete urobiť pre seba ak máte vysoký krvný tlak a vysoký cholesterol?
Užívajte svoje lieky pravidelne každý deň podľa odporúčania vášho lekára.
Nefajčite: nefajčenie je základným opatrením na prevenciu ochorení srdca a ciev.
Zaraďte pravidelnú fyzickú aktivitu: pohyb by mal byť pravidelnou súčasťou Vášho života, aspoň 30 minút denne chôdze, behu, plávania, bicyklovania, či tanca.
Zmeňte svoje stravovanie: zamerajte sa na zloženie stravy.
Do jedálnička pridajte dostatok vlákniny: zelenina, ovocie, celozrnné výrobky.
Jedlá sú vhodné dusené, varené, pripravené na pare a grilované bez tuku.
Dodržte striedmosť v pití alkoholu (jeden pohár vína, jedno pivo). Väčšie množstvo alkoholu zvyšuje krvný tlak. Alkohol sa neodporúča na prevenciu kardiovaskulárnych ochorení, ak máte vysoký krvný tlak mali by ste znížiť príjem alkoholu blízko k abstinencii.
Obmedzte tučné a spracované jedlá.
Obmedzte množstvo soli v jedlách, denne by ste nemali prijať viac ako 1 čajovú lyžičku soli (5 gramov).
Snažte sa vyvarovať stresu, alebo znížte stres pomocou kontrolovaného dýchania, „mindfullness“ cvičením alebo meditáciou.
Odborný garant: MUDr. Ján Števlík
Ateroskleróza
Ateroskleróza predstavuje významný rizikový faktor hypertenzie.
Ateroskleróza je proliferatívne ochorenie steny tepny, ktoré vedie k tvorbe aterómových plakov zužujúcich lúmen cievy. Aterómové plaky prechádzajú vývojom, najprv sú ploché a malé a výrazne neobmedzujú prekrvenie myokardu a ciev iných orgánov. Keď zúženie tepny presiahne 50%, je angiograficky viditeľné a začína obmedzovať prietok. Ateroskleróza je proces postihujúci pomerne často rôzne oblasti tepnového riečiska. Najčastejšie sú aterosklerózou postihnuté bedrové tepny (ktoré privádzajú krv do dolných končatín), renálne tepny (ktoré zásobujú obličky), karotické (ktoré zásobujú mozog) a koronárne tepny čiže vencovité (privádzajú krv k srdcovému svalu – myokardu). Medzi orgánové komplikácie aterosklerózy patria ischemická choroba srdca, cievna mozgová príhoda a ischemická choroba dolných končatín. Práve tieto kardiovaskulárne komplikácie sú najčastejšími príčinami úmrtia v civilizovaných krajinách.
Príčinou vzniku aterosklerózy je vysoký celkový cholesterol a ukladanie LDL-častíc cholesterolu do stien ciev. Ochorenie, pri ktorom lekár nameria zvýšené hodnoty celkového cholesterolu a/alebo LDL- častíc cholesterolu nad normálnu hodnotu sa nazýva dyslipidémia. Hypertenzia a dyslipidémia sú dve najrozšírenejšie ochorenia na celom svete. Veľmi často sa vyskytujú súčasne – až 1 z 2 pacientov s hypertenziou má zároveň aj dyslipidémiu bez ohľadu na to, v ktorej oblasti sveta žije.
Tachykardia
(zvýšená srdcová frekvencia)
Pokojová srdcová frekvencia zdravého človeka sa pohybuje zvyčajne v rozpätí 60-80 úderov za minútu.
Tachykardia je zvýšená srdcová frekvencia, kedy srdce bije nad 100 úderov za minútu. Pri telesnej alebo duševnej záťaži je prirodzené, že sa srdcová frekvencia zvyšuje, avšak ak pretrváva zvýšená aj v pokoji, môže z dlhodobého hľadiska viesť ku KV príhodám. Tachykardia býva veľmi častá a nežiadúca u hypertonikov (pacientov trpiacich vysokým krvným tlakom). U týchto pacientov už zvýšená srdcová frekvencia nad 80 úderov za minútu je považovaná za nezávislý rizikový faktor rozvoja kardiovaskulárnych ochorení, riziko úmrtia (napríklad na infarkt srdca) zvyšuje dvojnásobne.
Väčšina pacientov so zvýšenou frekvenciou nemusí mať žiadne príznaky. Niektorí pacienti môžu pociťovať rôznorodé ťažkosti, ktoré si nemusia dať do súvisu so zvýšeným tlakom krvi a zvýšenou pulzovou frekvenciou. Môže sa jednať o pocity búšenia srdca, zrýchlené dýchanie, nepokoj, svalový tras ruky alebo pocit podráždeného žalúdka. Vzácnejšie to môže byť závrat či strata vedomia.
Niekedy môže byť tachykardia prejavom srdcových (napr. fibrilácia predsiení), či iných chorôb.