Cukrovka (Diabetes)
Čo je diabetes mellitus
Cukrovka (diabetes mellitus) je chronické, nevyliečiteľné ochorenie, ktorého výskyt celosvetovo a aj v Slovenskej republike neustále narastá. Dnes hovoríme o cukrovke ako o epidémii tretieho tisícročia. Na Slovensku sa v roku 2018 podľa NCZI štatistík liečilo vyše 355-tisíc diabetikov a pribudlo vyše 21-tisíc nových pacientov, ktorým bola diagnostikovaná cukrovka. Podľa typu diabetu 91 % tvorili pacienti s diabetes mellitus II. typu, 7,6 % pacienti s diabetes mellitus I. typu, 0,8 % pacienti s iným typom diabetu a 0,6 % ženy s gestačným diabetom, ktorý vzniká v tehotenstve. Cukrovka je veľkým celosvetovým problémom. Patrí medzi najčastejšie a najzávažnejšie ochorenia modernej civilizácie.Každoročne si 14. novembra pripomíname Svetový deň diabetu, ktorého cieľom je upozorniť na zvyšujúci sa výskyt cukrovky na svete.
Cukrovka je choroba látkovej premeny. Jej najvýraznejším prejavom je zvýšenie cukru v krvi (hyperglykémia). Hyperglykémia vzniká následkom poruchy vylučovania inzulínu a/alebo účinku inzulínu v cieľových tkanivách. Pri cukrovke okrem nedostatočnej premeny cukrov v organizme dochádza aj k poruche spracovania tukov, bielkovín, minerálnych látok a vody. Zvýšené hodnoty krvného cukru v priebehu rokov vedú k poškodeniu ciev. Postihnutie malých ciev (diabetická mikroangiopatia) sa prejavuje zhoršením zraku, poškodením funkcie obličiek a nervov. Zmeny na veľkých cievach (diabetická makroangiopatia) zapríčiňujú nedokrvenie končatín, srdca a mozgu.
Na reguláciu hladiny cukru v krvi je nevyhnutná prítomnosť hormónu inzulínu. Inzulín je produkovaný v tzv. B-bunkách Langerhansových ostrovčekov v podžalúdkovej žľaze (pankrease). Z pankreasu sa inzulín vylučuje do krvi a potom sa naviaže na inzulínové receptory na povrchu rôznych buniek (predovšetkým svalových, tukových, pečeňových buniek). Naviazanie inzulínu na svoj receptor pomáha glukóze dostať sa do bunky. Inzulín predstavuje kľúč, ktorý otvára bunku pre glukózu. Pri cukrovke je vstup glukózy do bunky narušený, glukóza teda ostáva v krvi, a preto má neliečený diabetik trvalo vysokú hladinu cukru v krvi (hyperglykémiu). Keď je hladina cukru v krvi veľmi vysoká, časť cukru prechádza do moču. Odtiaľ je názov diabetes – čo znamená pretekať a mellitus – čo je sladký ako med.
Rozoznávame 2 základné typy cukrovky:
Cukrovka I. typu: tento typ cukrovky je podmienený imunologicky – organizmus vytvára protilátky proti vlastným B-bunkám Langerhansových ostrovčekov podžalúdkovej žľazy (pankreasu), ktoré v zdravom organizme produkujú hormón inzulín. Nastáva porucha systému odolnosti, organizmus akoby bojoval sám proti sebe. Dochádza k pomalšiemu alebo rýchlejšiemu usmrcovaniu týchto B-buniek, čo vedie k úplnému zániku tvorby inzulínu. Pacienti s týmto typom cukrovky sú životne závislí na dodaní hotového inzulínu do organizmu v podobe injekcie. V prípade jeho nedodania zvonka by došlo k rýchlemu rozvratu vnútorného prostredia, bezvedomiu a smrti pacienta. Vyskytuje sa najčastejšie u detí a mladých dospelých, môže sa však vyskytnúť aj u jedincov starších ako 30 rokov. K typickým klinickým príznakom cukrovky 1. typu patrí zvýšený smäd, časté močenie, nevysvetliteľné chudnutie.
Cukrovka II. typu: tento typ ochorenia predstavuje viac ako 90% všetkých prípadov cukrovky. Začína sa väčšinou po 40. roku života, avšak v posledných rokoch sa táto hranica posúva aj do mladších vekových skupín Cukrovka 2. typu je podmienená nerovnováhou medzi produkciou inzulínu v B-bunkách pankreasu a účinkom inzulínu v cieľových tkanivách (svalové, tukové, pečeňové tkanivo). Cukrovka 2. typu je typické civilizačné ochorenie. Musíme mať pre ňu určité dedičné (genetické) dispozície ale tie má možno tretina populácie a nie všetci ochorejú. Aby však vznikla cukrovka 2. typu dôležitú úlohu hrajú faktory vonkajšieho prostredia. Najdôležitejším vonkajším faktorom je nadváha a obezita, ktorú má 60-90% týchto pacientov. Pri cukrovke 2. typu sú klinické príznaky zvyčajne menej výrazné ako pri cukrovke 1. typu. Často ochorenie môže prebiehať mesiace až roky skryto a manifestuje sa až komplikáciami (napr. príznakmi poškodenia nervov). Na cukrovku 2. typu treba myslieť aj pri rôznych opakujúcich sa kožných a močovo-pohlavných infekciách. Niekedy môže viesť k diagnóze svrbenie. K odhaleniu môže dôjsť aj pri očnom vyšetrení poruchy zraku. Často sa cukrovka 2. typu diagnostikuje počas pobytu v nemocnici pre úplne iné ochorenie (napr. pre srdcový infarkt, porážku).
Prečo sa liečiť
Cukrovka je jednou zo závažných príčin chorobnosti (morbidity) a úmrtnosti (mortality) v modernej spoločnosti.
Jedným z hlavných dôvodov nutnosti včasnej a agresívnej liečby cukrovky je predchádzanie (prevencia) akútnym a chronickým komplikáciám cukrovky.
K akútnym komplikáciám cukrovky patria:
1. Akútne stavy spôsobené vysokou hodnotou krvného cukru (akútne hyperglykemické stavy):
· diabetická ketoacidóza aj jej najťažšie štádium – diabetické bezvedomie (kóma)
· hyperglykemický hyperosmolárny neketotický stav – je akútnou komplikáciou predovšetkým starších diabetikov 2. typu
2. Laktátová acidóza – okyslenie organizmu (acidóza) spôsobené zvýšeným nahromadením kyseliny mliečnej (laktátu) v organizme
3. Nízke hodnoty krvného cukru (hypoglykémie)
K chronickým komplikáciám cukrovky patria:
A. Postihnutie malých ciev pri cukrovke (diabetická mikroangiopatia – mikrovaskulárne komplikácie cukrovky)
Postihnutie malých ciev pri cukrovke (diabetická mikroangiopatia) sa klinicky prejavuje najmä poškodením obličiek (diabetická nefropatia), poškodením očí (diabetická retinopatia) a poškodením nervov (diabetická neuropatia). Pri vzniku diabetickej neuropatie sa kombinuje zložka cievna aj nervová.
Diabetická retinopatia je najčastejšou príčinou slepoty vo vyspelých krajinách aj na Slovensku. Riziko oslepnutia je u diabetikov približne 10-20- krát vyššie ako u nediabetikov. Cukrovka môže postihovať rôzne súčasti oka, avšak najčastejšie poškodzuje sietnicu. Postihnutie sietnice oka pri cukrovke je charakterizované špecifickými zmenami. Postihnuté sú predovšetkým sietnicové vlásočnice (kapiláry).
Diabetická nefropatia je ochorenie obličiek, ktoré vzniká v priamej príčinnej súvislosti s cukrovkou. Pri diabetickej nefropatii sa vyvíjajú špecifické zmeny v drobných cievach obličkových klbôčok (glomerulov). Následkom ich postihnutia sa zhoršuje filtračná schopnosť obličiek, v moči sa objavuje albumín, neskôr bielkoviny a postupne dochádza k zlyhaniu obličiek. V tomto štádiu je už proces nezvratný.
Diabetická neuropatia je definovaná ako difúzne, nezápalové poškodenie funkcie a štruktúry periférnych nervov: motorických, senzitívnych a vegetatívnych. V prípade postihnutia nervov nôh a rúk hovoríme o periférnej (somatickej) neuropatii. Súčasne sa však poškodzujú aj nervy, ktoré idú k jednotlivým orgánom v tele a vtedy hovoríme o autonómnej (vegetatívnej) neuropatii. Najčastejšie sa v klinickej praxi vyskytuje tzv. distálna senzomotorická neuropatia. Jedná sa o postihnutie nervov nôh a rúk. Symetricky postihuje časti tela v rovnakej výške. Zvyčajne začína od špičiek prstov na nohách až neskôr na rukách. Najzávažnejšou komplikáciou senzomotorickej neuropatie nôh je vznik diabetickej nohy. Pod pojmom diabetická noha rozumieme chorobné zmeny, ktoré postihujú tkanivá na nohe pod členkom. Postihuje asi 15-25% pacientov s cukrovkou. Diabetici majú až 40-krát vyššie riziko amputácií na dolných končatinách ako nediabetici.
B. Postihnutie veľkých ciev pri cukrovke (diabetická makroangiopatia – makrovaskulárne, srdcovo-cievne komplikácie cukrovky)
Zmeny na veľkých cievach (diabetická makroangiopatia) je súhrnné označenie pre aterosklerotické zmeny na veľkých a stredných tepnách diabetikov (kôrnatenie tepien). Ochorenia spôsobené aterosklerózou sú najčastejšou príčinou úmrtí diabetikov.
Rozdiely v makroangiopatii u diabetikov na rozdiel od aterosklerotických zmien u nediabetikov sú len kvantitatívne. V klinickom obraze postihnutia veľkých ciev pri cukrovke (diabetickej makroangiopatii) prevládajú prejavy postihnutia vencových (koronárnych ) srdcových tepien (ischemická choroba srdca), mozgových tepien (cievne mozgové príhody) a končatinových tepien (ischemická choroba dolných končatín), aj keď ateroskleróza je lokalizovaná aj v iných častiach cievneho riečiska (napr. v obličkových tepnách). V porovnaní s nediabetickou populáciou rovnakého veku sa ischemická choroba srdca vyskytuje 2,5-3-krát častejšie, ischemická choroba dolných končatín 2-4-krát častejšie a cievne mozgové príhody sa vyskytujú 2-2,5-krát častejšie v diabetickej populácii než u nediabetikov.
Diabetici 2. typu, ktorým doposiaľ nezistili žiadne makroangiopatické (srdcovo-cievne) komplikácie, sú napriek tomu ohrození úmrtím na srdcovo-cievne ochorenia v tej istej miere ako nediabetici po prekonanom srdcovom infarkte.
Opatrenia zamerané na predchádzanie (prevenciu) predovšetkým chronických komplikácií môžeme rozdeliť na:
Opatrenia závislé od pacienta:
Pri nadváhe a obezite je to zníženie energetického príjmu dodržiavaním diétnych opatrení a zvýšenie energetického výdaja zvýšením pohybovej aktivity. Ďalším opatrením je zákaz fajčenia.
Opatrenia závislé od lekára:
Lekár podáva rôzne lieky, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľových hodnôt hladín krvného cukru (glykémii), glykovaného hemoglobínu , krvných tukov, krvného tlaku, na ovplyvnenie prítomnosti už malého množstva bielkoviny v moči (mikroalbuminúrie) ako aj na zníženie zvýšenej zrážanlivosti krvi.
Ako sa liečiť
Medzi základné ciele liečby cukrovky patrí:
– zlepšenie celkového zdravotného stavu pacienta (umožnenie žiť aktívny, plnohodnotný život)
– odstránenie klinických príznakov cukrovky (napr. zvýšeného smädu, močenia)
– optimálna metabolická kompenzácia (zabezpečenie cieľových hodnôt glykémie)
– komplexná liečba sprievodných ochorení (napr. vysokého krvného tlaku, porúch v hladinách krvných tukov, obezity)
– prevencia akútnych a chronických komplikácií cukrovky
– udržanie rastu a správneho vývoja
– zníženie úmrtnosti (mortality)
Liečba pacienta s cukrovkou je komplexná a zahŕňa nefarmakologickú liečbu (edukáciu, diétu, fyzickú aktivitu) a farmakologickú liečbu (liečba tabletkami – orálnymi antidiabetikami, liečba inzulínom).
Pre každého pacienta je nutné stanoviť individuálne liečebné ciele, ktoré závisia od jeho veku, sprievodných ochorení, vzdelania a socioekonomických podmienok. U starších pacientov a hlavne tam, kde sa cukrovka začala po 70 roku života, používame menej prísne kritériá metabolickej kompenzácie.
Nefarmakologická liečba:
Medzi základné nefarmakologické piliere liečby cukrovky patrí zmena životného štýlu , ktorá zahŕňa diétny režim, pravidelné stravovanie, dostatok fyzickej aktivity a samozrejme aj vyhýbanie sa fajčeniu. Základom liečby oboch typov cukrovky je výchova- vzdelanie (edukácia ) diabetika. Preto je potrebné každého diabetika na začiatku ochorenia poučiť o podstate choroby, možnostiach liečby, diétnom, pohybovom režime. Dôležité je tiež získanie potrebných zručností ( napr. podávanie inzulínu, meranie hladín krvného alebo močového cukru).
Diétna liečba cukrovky:
V súčasnosti sú základné štandardy diétnej liečby cukrovky totožné s pravidlami racionálnej výživy.
Optimálny príjem energie – na zabezpečenie tzv. primeranej hmotnosti tela (napr. zníženie energetického príjmu, ak má pacient nadváhu a obezitu, alebo naopak zvýšenie energetického príjmu u chudých diabetikov 1. typu v detskom alebo mladom dospelom veku na zabezpečenie normálneho rastu a vývoja).
Nízky príjem tuku – menej ako 30% denného energetického príjmu by malo byť hradených tukmi. Tuky majú vysokú energetickú hodnotu. Spálením 1 gramu tuku vzniká až 39 kJ (9 kilokalórií), čo je približne dvakrát toľko ako vzniká spálením jedného gramu cukru alebo bielkoviny. Okrem zjavného tuku ako slanina, maslo, bravčová masť, sa v rôznych potravinách nachádzajú aj skryté tuky (napr. v mäse a údeninách, v mlieku a mliečnych výrobkoch). Odporúča sa znížiť príjem nasýtených tukov, ktoré sú zväčša živočíšneho pôvodu (slanina, masť, mastné mäso, loj, vnútornosti).
Zvýšiť príjem predovšetkým mononenasýtených mastných kyselín (olivový olej), a zvýšiť príjem n-3 nenasýtených mastných kyselín (ryby a morské živočíchy).
Znížiť príjem cholesterolu na menej ako 300mg/deň (potraviny s najvyšším obsahom cholesterolu sú hlavne mozog, pečeň, pľúca, obličky, vaječný žĺtok).
Stužené rastlinné tuky a margaríny výrazne obmedzujeme (napr. v suchom pečive, koláčoch, sušienkach , krekeroch). Sú zdrojom tzv. trans-foriem mastných kyselín. Tieto mastné kyseliny sú pre organizmus škodlivé lebo zvyšujú hladinu škodlivých tukov v krvi.
Z mäsa a mäsových výrobkov uprednostňujeme chudé druhy, mastné druhy sa snažíme vyradiť úplne. Pri mlieku a mliečnych výrobkoch vyberáme mlieko, jogurty, syry s najnižším obsahom tuku.
Optimálny príjem bielkovín – celkový príjem bielkovín by mal zodpovedať približne 10-15% denného energetického príjmu (0,8 g/kg ideálnej hmotnosti pacienta/deň). 50% by mali tvoriť bielkoviny živočíšneho pôvodu, 50% rastlinného pôvodu. Bielkovina sa vyskytuje buď v spojení s tukmi (mlieko, smotana alebo mäso) alebo s cukrami (zelenina, chlieb). Jedinou čistou bielkovinou je vaječný bielok. Z bielkovín živočíšneho pôvodu preferujeme hlavne chudé mäsá (napr. kuracie, morčacie), odtučnené mlieko, nízkotučné mliečne výrobky a vaječný bielok. Z rastlinných zdrojov sú to hlavne strukoviny (hrach, fazuľa), sója, zelenina a chleboviny. Plnohodnotné bielkoviny , ktoré obsahujú všetky potrebné aminokyseliny, sa nachádzajú iba v potravinách živočíšneho pôvodu. Preto čisto vegetariánska strava nie je pre diabetika úplne vhodná.
Zvýšiť príjem zložených (komplexných ) cukrov – mali by tvoriť viac ako 55% denného energetického príjmu , jednoduchý cukor menej ako 10% energie.
Jednoduché cukry (cukor ktorý používame ako sladidlo – kockový, práškový alebo kryštálový, med, cukrovinky) by mal diabetik výrazne obmedziť. Cukor ako sladidlo možno nahradiť umelými nekalorickými sladidlami (napr. aspartam, cyklamáty). Jednoduché cukry sa vyskytujú aj ako súčasť ovocia. Čím je ovocie sladšie, tým viac jednoduchého cukru obsahuje. Preto z ovocia preferujeme menej sladké druhy (napr. grapefruity, zelené jablká).
Medzi zložené cukry patria hlavne rastlinné škroby (napr. celozrnný chlieb a pečivo, celozrnné cestoviny, ovsené vločky, všetky druhy zeleniny, ovocie). Zložené cukry by mali tvoriť základ stravy diabetika.
Na odhad množstva cukrov (sacharidov) v jednotlivých potravinách sa používa tzv, sacharidová jednotka. Jedna sacharidová jednotka obsahuje približne 10 gramov využiteľných sacharidov. Sacharidové jednotky majú význam hlavne u diabetikov liečených inzulínom, ktorí si podľa nich môžu určiť množstvo krátko pôsobiaceho inzulínu, ktorý si podávajú pred určitým jedlom (raňajky, obed, večera).
Zvýšiť príjem vlákniny – 25-35 gramov denne. Vláknina je súborný názov pre nestráviteľné časti rastlinných zložených cukrov (polysacharidov) a delíme ju podľa rozpustnosti vo vode. Rozpustné vlákniny (nachádzajú sa hlavne v strukovinách, zelenine, ovocí) tým, že spomaľujú vstrebávanie glukózy z čreva majú priaznivý účinok na zníženie krvného cukru predovšetkým po jedle, majú aj pozitívny efekt na zníženie hladín škodlivých tukov v krvi. Nerozpustné vlákniny (nachádzajú sa v obilninách – hlavne celozrnných) pôsobia pozitívne predovšetkým proti zápche.
Optimálny príjem vitamínov a minerálnych látok. Pri zmiešanej a dostatočne pestrej strave sú minerálne látky a vitamíny obsiahnuté dostatočne. Ich hlavným zdrojom sú surová zelenina a ovocie , preto je dôležité aby aj v zimných mesiacoch bol ich dostatočný príjem .
Znížiť príjem požívatín – znížiť príjem kuchynskej soli na menej ako 5 gramov denne. Odporúča sa znížiť príjem údených a pečených požívatín a jedál pripravovaných dlhý čas pri vysokej teplote, odporúča sa pri príprave jedál menej vyprážať a piecť, vhodné je používať riad, ktorý umožní prípravu s minimom tukov (napr. teflónové panvice).
Príjem alkoholu – menej ako 30 gramov denne. Z alkoholických nápojov je vhodná príležitostná konzumácia kvalitného suchého červeného vína (nie viac ako 2 decilitre denne). Tvrdý alkohol a pivo sa neodporúča.
Príjem tekutín u diabetika. Optimálny je príjem 2-3 litre denne. Vhodné sú neenergetické tekutiny (nesladené minerálne vody s nízkym obsahom sodíka, čistá voda, voda s citrónom, nesladený čaj). Nevhodné sú sladené limonády (napr. Coca-Cola, tonik).
Frekvencia príjmu jedál – pravidelný režim a pravidelné stravovanie v menších množstvách 4-5 x denne.
Optimálna kultúra stolovania – jesť vždy pri stole a v sede, nespojovať jedlo so žiadnou inou činnosťou (napr. čítanie pri jedle), jesť pomaly, neprehĺtať veľké sústa jedla.
Fyzická aktivita u pacienta s cukrovkou:
Pravidelná a primeraná fyzická aktivita je dôležitou súčasťou liečby cukrovky.
Priaznivé účinky dlhodobej a pravidelnej fyzickej aktivity u diabetikov:
– zlepšenie citlivosti tkanív na inzulín (zníženie inzulínovej rezistencie) predovšetkým u diabetikov 2. typu
– priaznivý efekt aj na ostatné klinické prejavy metabolického syndrómu (vysoký krvný tlak, poruchy v hladinách krvných tukov, obezita)
– zvýšenie fyzickej zdatnosti
– psychologický účinok (relaxácia, pocit spokojnosti)
Pri cukrovke 1. aj 2. typu je vhodný tzv. aeróbny typ cvičenia, pri ktorom dochádza hlavne k odbúraniu tukov. Záťaž by mala byť submaximálna (t.j. 60-90% maximálnej záťaže určenej tepovou frekvenciou 220-vek) v dĺžke 20-30 minút, ak sa vykonáva 4-5 –krát týždenne a 45-60 minút, ak sa vykonáva 2-3- krát do týždňa. Odporúča sa, aby tepová frekvencia u diabetikov do 60 rokov nepresiahla počas cvičenia 125 tepov za minútu a u diabetikov nad 70 rokov by tepová frekvencia počas cvičenia nemala presiahnuť 100 tepov za minútu.
Prečo prestať fajčiť?
Fajčenie obzvlášť škodí pacientom s cukrovkou. Výrazne zvyšuje riziko rôznych srdcovo-cievnych ochorení (napr. infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody, ischemickej choroby dolných končatín, odumretia postihnutej časti nohy – gangréne).
Liečba cukrovky tabletkami
Predpísal Vám lekár tabletky na liečbu cukrovky?
Liečba tabletkami (perorálnymi antidiabetikami) predstavuje jednu z liečebných možností predovšetkým cukrovky 2. typu. Pri cukrovke 1. typu tabletky nepodávame, pacienti s týmto typom cukrovky sú životne závislí na dodaní hotového inzulínu do organizmu v podobe injekcie.
Pri liečbe cukrovky 2. typu uplatňujeme stupňovitý prístup. Čo tento pojem znamená?
K liečbe tabletkami pristupujeme zvyčajne až vtedy, keď zlyhá prvý stupeň a to pokus o úpravu životného štýlu. Niekedy začíname liečbu tabletkami alebo dokonca inzulínom hneď po zistení cukrovky 2. typu. Pod pojmom úprava životného štýlu rozumieme rôzne diétne opatrenia, režimové opatrenia (napr. zvýšenie fyzickej aktivity, zákaz fajčenia). Treba si však uvedomiť, že liečba tabletkami v žiadnom prípade nenahradzuje diétu, fyzickú aktivitu a ostatné režimové opatrenia. Spočiatku v liečbe volíme jeden druh tabletiek, ak nie je dostatočný efekt môžeme podávať kombináciu tabletiek s rôznym mechanizmom účinku. Na obrázku 1 je uvedená stratégia liečby cukrovky 2. typu.
Tabletky, ktoré sú dostupné na zníženie cukru v krvi účinkujú rôznym spôsobom. Niektoré podporujú vylučovanie inzulínu z podžalúdkovej žľazy (pankreasu), iné zvyšujú citlivosť tkanív na inzulín, ďalšie podporujú štiepenie zložených cukrov v čreve. Iný prístup predstavuje liečba založená na účinku inkretínov, čo sú hormóny vylučované črevom v závislosti na príjme potravy.
Nižšie je uvedené rozdelenie liekov (perorálnych antidiabetík) podľa mechanizmu účinku. Rozdelenie liekov do skupín možno vyzerá príliš odborne, ale má svoj praktický význam. Stačí si uvedomiť rozsiahlosť a zložitosť problematiky.
1. Lieky zvyšujúce citlivosť tkanív na inzulín (inzulínové senzitizéry)
Biguanidy (metformín). Zlepšujú zníženú citlivosť tkanív na inzulín (inzulínovú rezistenciu). Metformín priaznivo ovplyvňuje aj hladiny krvných tukov, pozitívne zasahuje do procesu zrážania krvi. Po jeho podávaní nedochádza k zvyšovaniu telesnej hmotnosti a v súčasnosti metformín považujeme za liek prvej voľby pri liečbe cukrovky 2. typu. Z možných nežiaducich účinkov sú najčastejšie rôzne tráviace potiaže, ktoré sú zvyčajne prechodné a dajú sa znížiť pomalým zvyšovaním dávky alebo preparátom s postupným uvoľňovaním účinnej látky.
Tiazolidíndióny (pioglitazón). Ich hlavné miesto účinku je svalové a tukové tkanivo, kde zvyšujú využitie glukózy. Používame ich hlavne v prípade neznášanlivosti metformínu alebo v kombinácii s metformínom a/alebo derivátom sulfonylmočoviny, ak predchádzajúcou liečbou nie je možné dosiahnuť dostatočný účinok (tzv. metabolickú kompenzáciu). Z nežiaducich účinkov tieto preparáty môžu niekedy spôsobovať opuchy končatín a prírastok na telesnej hmotnosti.
2. Lieky stimulujúce vylučovanie vlastného inzulínu z pankreasu (inzulínové sekretagogá)
Deriváty sulfonylmočoviny (gliklazid MR, glibenklamid, glimepirid, glipizid, gliquidon). Ich mechanizmus účinku spočíva hlavne v podporovaní vylučovania vlastného inzulínu v pankrease. Z najčastejších nežiaducich účinkov po podaní tejto skupiny liekov treba spomenúť príliš nízke hodnoty krvného cukru (hypoglykémie) a možný prírastok na hmotnosti. V súčasnosti sú preferované deriváty sulfonylmočoviny tzv. 2. generácie u ktorých sú tieto nežiaduce účinky výrazne nižšie, napr. Gliklazid.
Deriváty meglitinidu (repaglinid nateglinid ). Tieto preparáty stimulujú vylučovanie vlastného inzulín vtedy, keď to organizmus najviac potrebuje t.j. v čase jedla. Na rozdiel od derivátov sulfonylmočoviny majú rýchlejší nástup účinku a kratšie trvanie účinku. Ovplyvňujú predovšetkým hladinu krvného cukru po jedle (postprandiálnu glykémiu).
3. Lieky obmedzujúce vstrebávanie cukrov v tenkom čreve
Inhibítory enzýmu alfa-glukozidázy (akarbóza). Ich mechanizmus účinku spočíva v inhibícii enzýmov tzv. alfa-glukozidáz, ktoré sú nutné k rozloženiu zložených cukrov na jednoduché, a tým dochádza k následnému zníženiu vstrebávania cukrov v tenkom čreve. Nie je prítomný výrazný vzostup hladín krvného cukru po jedle, z čoho vyplýva, že tieto preparáty používame hlavne u obéznych diabetikov 2. typu so zvýšenými hladinami krvného cukru po jedle (postprandiálnymi hyperglykémiami). Určitou limitáciou ich použitia sú časté nežiaduce účinky hlavne zo strany tráviaceho traktu (napr. nafukovanie, hnačky).
4. Lieky založené na účinku inkretínov
Inhibítory dipeptidyl peptidázy-4 (sitagliptín, vildagliptín, saxagliptín, linagliptín). Tieto preparáty znižujú hladinu krvného cukru v závislosti od príjmu potravy. Ich mechanizmus účinku je ten, že blokujú kľúčový enzým (dipeptidyl peptidázu-4), ktorý štiepi inkretínové hormóny (to sú látky vylučované črevom v závislosti od príjmu potravy a ktoré stimulujú vylučovanie vlastného inzulínu z pankreasu). Tým dochádza k zvýšeniu koncentrácie týchto hormónov v krvi a zosilneniu ich účinku. Používame ich v kombinácii s inými liekmi (metformín, deriváty sulfonylmočoviny, tiazolidíndióny). Majú minimálne nežiaduce účinky, nevyvolávajú hypoglykémie, ich podávanie nie je spojené s prírastkom telesnej hmotnosti.
5. Inhibítory spätného vychytávania glukózy v obličkách
Gliflozíny (dapagliflozín, empagliflozín, kanagliflozín) sú modernou skupinou liekov. Znižujú krvný cukor (jeho zvýšeným vylučovaním do moču), čo priaznivo pôsobí nielen na pokles hodnoty glykovaného hemoglobínu, ale aj na zníženie telesnej hmotnosti či krvného tlaku. Gliflozíny tiež významne redukujú kardiovaskulárne riziko.
V posledných rokoch je preferovaný individuálny prístup k pacientovi.
Pri výbere jednotlivých skupín perorálnych antidiabetík sa zohľadňujú rôzne kritériá, ako sú: vek pacienta, trvanie cukrovky, hmotnosť, dominancia zvýšeného cukru nalačno (hyperglykémie nalačno) alebo zvýšeného cukru po jedle (postprandiálnej hyperglykémie). Berieme ohľad aj na súčasnú prítomnosť porúch v hladinách krvných tukov (dyslipoproteinémií), vysokého krvného tlaku (artériovej hypertenzie), komplikácií cukrovky a samozrejme aj na prítomnosť prípadných nemožností použitia (kontraindikácií) jednotlivých skupín tabletiek.
Je dôležité nezabúdať, že o tom akú terapiu budete užívať, rozhodne vždy váš diabetológ – po dôslednom zvážení vášho celkového zdravotného stavu. V prípade akejkoľvek zmeny vášho zdravotného stavu alebo spozorovania akýchkoľvek nežiadúcich účinkov vašej terapie je dôležité bezodkladne informovať vášho ošetrujúceho lekára.
Cukrovka je celosvetovým problémom. Spája sa s explóziou nadváhy a obezity, s nárastom nezdravého životného štýlu s nedostatkom pohybu, konzumáciou nezdravých vysoko kalorických potravín, nadmerným pitím kávy a fajčením. Bojovať s touto chorobou znamená zmeniť životný štýl, čo si vyžaduje obrovskú sebadisciplínu, a zároveň aj ochotu spolupracovať so svojim odborným lekárom – diabetológom.
Pacient s cukrovkou napriek všetkému môže žiť plnohodnotný život ako ktokoľvek iný. Len musí zodpovedne dbať na svoju stravu, aktivity, odpočinok a svoj denný program viac plánovať.