Cukrovka (Diabetes)

Čo je diabetes mellitus

Cukrovka (diabetes mellitus) je chronické, doposiaľ nevyliečiteľné ochorenie, ktorého výskyt celosvetovo  ale aj v Slovenskej republike neustále narastá.  Dnes hovoríme o  cukrovke ako o epidémii tretieho tisícročia. V súčasnosti  sa  počet diabetikov vo svete odhaduje na  140 miliónov a podľa prognostických štúdií sa ich počet o 25 rokov zvýši na 300 miliónov.

Cukrovka je choroba látkovej premeny. Jej najvýraznejším prejavom je zvýšenie cukru v krvi (hyperglykémia). Zvýšenie hladiny krvného cukru (hyperglykémia) je následkom poruchy vylučovania inzulínu a/alebo účinku inzulínu v cieľových tkanivách. Pri cukrovke okrem nedostatočnej  premeny cukrov v organizme dochádza aj k poruche spracovania tukov, bielkovín, minerálnych látok a vody. Zvýšené hodnoty krvného cukru v priebehu rokov vedú k poškodeniu ciev. Postihnutie malých ciev (diabetická mikroangiopatia)  sa prejavuje zhoršením zraku, poškodením funkcie obličiek a nervov. Zmeny na veľkých cievach  (diabetická makroangiopatia)  zapríčiňujú  nedokrvenie končatín, srdca a mozgu.

Na reguláciu hladiny cukru v krvi je nevyhnutná prítomnosť hormónu inzulínu. Inzulín sa produkuje v tzv. B-bunkách Langerhansových ostrovčekov v podžalúdkovej žľaze (pankrease).  Z pankreasu sa inzulín vylučuje do krvi a potom sa naviaže na inzulínové receptory na povrchu rôznych buniek (predovšetkým svalových, tukových, pečeňových buniek). Naviazaním inzulínu na svoj receptor sa glukóza dostáva do buniek. Inzulín predstavuje kľúč, ktorý otvára bunku pre glukózu. Pri cukrovke cukor z potravy nemôže byť vychytaný bunkami, zostáva teda v krvi, a preto má neliečený diabetik trvalo vysokú hladinu cukru v krvi (hyperglykémiu). Keď je hladina cukru  v krvi veľmi vysoká, časť cukru  prechádza do moču. Odtiaľ je  názov diabetes – čo znamená  pretekať a  mellitus čo je sladký ako med.

Rozoznávame  2  základné typy cukrovky:

Cukrovka 1. typu: tento typ cukrovky je podmienený imunologicky - organizmus vytvára protilátky proti vlastným B-bunkám Langerhansových ostrovčekov podžalúdkovej žľazy (pankreasu), ktoré v zdravom  organizme produkujú hormón inzulín. Nastáva porucha systému odolnosti, organizmus akoby bojoval sám proti sebe. Dochádza k pomalšiemu alebo rýchlejšiemu usmrcovaniu týchto B-buniek, čo vedie k úplnému zániku tvorby inzulínu. Pacienti s týmto typom cukrovky sú životne závislí na dodaní hotového inzulínu do organizmu v podobe injekcie. V prípade jeho nedodania zvonka  by došlo k rýchlemu rozvratu vnútorného prostredia, bezvedomiu a smrti pacienta. Vyskytuje sa najčastejšie u detí a mladých dospelých, môže sa však vyskytnúť aj u jedincov starších ako 30 rokov. K typickým klinickým príznakom cukrovky 1. typu patrí zvýšený smäd, časté močenie, nevysvetliteľné chudnutie.

Cukrovka 2. typu: tento typ ochorenia predstavuje viac ako 90% všetkých  prípadov cukrovky. Začína sa väčšinou po 40. roku života, avšak v posledných rokoch sa táto hranica posúva aj do mladších vekových skupín Cukrovka 2. typu je podmienená nerovnováhou medzi produkciou inzulínu v B-bunkách pankreasu a účinkom inzulínu v cieľových tkanivách (svalové, tukové, pečeňové tkanivo). Cukrovka 2. typu je typické civilizačné ochorenie. Musíme mať pre ňu určité dedičné (genetické) dispozície ale tie má možno tretina populácie a nie všetci ochorejú. Aby však vznikla cukrovka 2. typu dôležitú úlohu hrajú faktory vonkajšieho prostredia. Najdôležitejším vonkajším faktorom je nadváha a obezita, ktorú má 60-90% týchto pacientov. Pri cukrovke 2. typu sú klinické príznaky zvyčajne menej výrazné ako pri cukrovke 1. typu. Často ochorenie môže prebiehať mesiace až roky skryto a manifestuje sa až komplikáciami (napr. príznakmi poškodenia nervov). Na cukrovku 2. typu treba myslieť aj pri rôznych opakujúcich sa kožných a močovo-pohlavných infekciách. Niekedy môže viesť k diagnóze svrbenie. K odhaleniu môže dôjsť aj pri očnom vyšetrení pre poruchu zraku. Často sa cukrovka 2. typu diagnostikuje počas pobytu v nemocnici pre úplne iné ochorenie (napr. pre srdcový infarkt, porážku).

Prečo sa liečiť

Cukrovka je jednou zo závažných príčin chorobnosti (morbidity) a úmrtnosti (mortality) v modernej spoločnosti.

Jedným z hlavných dôvodov nutnosti včasnej a agresívnej liečby cukrovky  je predchádzanie  (prevencia) akútnych a  chronických  komplikácií cukrovky.

K akútnym komplikáciám cukrovky patria:

1. Akútne  stavy spôsobené vysokou hodnotou krvného cukru (akútne hyperglykemické stavy):

· diabetická ketoacidóza aj jej najťažšie štádium – diabetické bezvedomie (kóma)

· hyperglykemický hyperosmolárny neketotický stav - je akútnou komplikáciou predovšetkým starších diabetikov 2. typu

2. Laktátová acidóza - okyslenie organizmu (acidóza) spôsobené zvýšeným nahromadením kyseliny mliečnej (laktátu) v organizme

3. Nízke hodnoty krvného cukru (hypoglykémie)

K chronickým komplikáciám cukrovky patria:

A. Postihnutie malých  ciev pri cukrovke (diabetická mikroangiopatia - mikrovaskulárne komplikácie cukrovky)

Postihnutie malých ciev pri cukrovke (diabetická mikroangiopatia) sa klinicky prejavuje najmä poškodením obličiek (diabetická nefropatia), poškodením očí (diabetická retinopatia) a poškodením nervov (diabetická neuropatia). Pri vzniku diabetickej neuropatie sa kombinuje zložka cievna aj nervová.

Diabetická retinopatia je najčastejšou príčinou slepoty vo vyspelých krajinách aj na Slovensku. Riziko oslepnutia je u diabetikov približne 10-20- krát vyššie ako u nediabetikov. Cukrovka môže postihovať rôzne súčasti oka, avšak najčastejšie poškodzuje sietnicu. Postihnutie sietnice oka pri cukrovke je charakterizované špecifickými zmenami. Postihnuté sú predovšetkým sietnicové vlásočnice (kapiláry).

Diabetická nefropatia je ochorenie obličiek, ktoré vzniká v priamej príčinnej súvislosti s cukrovkou. Pri diabetickej nefropatii sa vyvíjajú špecifické zmeny v drobných cievach obličkových klbôčok (glomerulov). Následkom ich postihnutia sa zhoršuje filtračná schopnosť obličiek, v moči sa objavuje albumín, neskôr bielkoviny a postupne dochádza k zlyhaniu obličiek. V tomto štádiu je už proces nezvratný.

Diabetická neuropatia je definovaná  ako difúzne, nezápalové poškodenie funkcie a štruktúry periférnych nervov: motorických, senzitívnych a vegetatívnych. V prípade postihnutia nervov nôh a rúk hovoríme o periférnej (somatickej) neuropatii. Súčasne sa však poškodzujú aj nervy, ktoré idú k jednotlivým orgánom v tele a vtedy hovoríme o autonómnej (vegetatívnej) neuropatii. Najčastejšie sa v klinickej praxi vyskytuje tzv. distálna senzomotorická neuropatia. Jedná sa o postihnutie nervov  nôh a rúk. Symetricky postihuje časti tela v rovnakej výške. Zvyčajne začína od špičiek prstov na  nohách až neskôr na rukách. Najzávažnejšou komplikáciou  senzomotorickej neuropatie nôh je vznik  diabetickej nohy. Pod pojmom diabetická noha rozumieme chorobné zmeny, ktoré postihujú tkanivá na nohe pod členkom. Postihuje asi  15-25% pacientov s cukrovkou. Diabetici majú až 40-krát vyššie riziko amputácií na dolných končatinách ako nediabetici.

B. Postihnutie veľkých ciev pri cukrovke (diabetická makroangiopatia - makrovaskulárne,  srdcovo-cievne komplikácie cukrovky)

Zmeny na veľkých cievach (diabetická makroangiopatia) je súhrnné označenie pre aterosklerotické zmeny na veľkých a stredných tepnách diabetikov (kôrnatenie tepien). Ochorenia spôsobené aterosklerózou sú najčastejšou príčinou  úmrtí diabetikov.

Rozdiely v makroangiopatii   u diabetikov  na rozdiel od  aterosklerotických zmien u nediabetikov sú len kvantitatívne. V klinickom obraze postihnutia veľkých ciev pri cukrovke  (diabetickej makroangiopatii) prevládajú  prejavy postihnutia  vencových (koronárnych ) srdcových tepien (ischemická choroba srdca), mozgových tepien ( cievne mozgové príhody)  a končatinových tepien (ischemická choroba dolných  končatín), aj keď ateroskleróza je lokalizovaná  aj v iných častiach cievneho riečiska (napr. v obličkových tepnách). V porovnaní s nediabetickou populáciou rovnakého  veku sa ischemická choroba  srdca vyskytuje 2,5-3-krát častejšie, ischemická choroba dolných končatín 2-4-krát častejšie a cievne mozgové príhody sa vyskytujú  2-2,5-krát častejšie v diabetickej populácii než u nediabetikov.

Diabetici 2. typu, ktorým doposiaľ nezistili žiadne makroangiopatické (srdcovo-cievne) komplikácie, sú napriek tomu ohrození úmrtím na srdcovo-cievne ochorenia v tej istej miere  ako nediabetici   po prekonanom srdcovom infarkte.

Opatrenia  zamerané na predchádzanie (prevenciu) predovšetkým chronických  komplikácií  môžeme rozdeliť na opatrenia  závislé od pacienta a opatrenia závislé od lekára.

Opatrenia závislé od pacienta:

Pri nadváhe a obezite je to zníženie energetického príjmu  dodržiavaním  diétnych  opatrení a  zvýšenie energetického výdaja  zvýšením pohybovej aktivity. Ďalším opatrením je zákaz fajčenia.

Opatrenia závislé od lekára:

Lekár podáva rôzne lieky, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľových hodnôt hladín krvného cukru (glykémii), glykovaného hemoglobínu , krvných tukov, krvného tlaku, na ovplyvnenie prítomnosti už malého množstva bielkoviny v moči (mikroalbuminúrie) ako aj na zníženie zvýšenej zrážanlivosti krvi.

Ako sa liečiť

Medzi základné ciele liečby cukrovky  patrí:

- zlepšenie celkového zdravotného stavu pacienta (umožnenie žiť aktívny, plnohodnotný život)

- odstránenie  klinických  príznakov cukrovky(napr. zvýšeného smädu, močenia)

- optimálna  metabolická kompenzácia

- komplexná liečba sprievodných ochorení (napr. vysokého krvného tlaku, porúch  v hladinách krvných tukov, obezity)

- prevencia akútnych a chronických komplikácií cukrovky

- udržanie rastu a správneho vývoja

- zníženie úmrtnosti (mortality)

Liečba pacienta s cukrovkou je komplexná a zahŕňa nefarmakologickú liečbu (edukáciu, diétu, fyzickú aktivitu) a farmakologickú liečbu (liečba tabletkami - orálnymi antidiabetikami, liečba inzulínom).

Pre každého pacienta je nutné stanoviť individuálne liečebné ciele, ktoré závisia od jeho veku, sprievodných ochorení, vzdelania a socioekonomických podmienok. U starších pacientov a hlavne tam, kde sa cukrovka začala po 70 roku života, používame menej prísne kritériá metabolickej kompenzácie.

Nefarmakologická liečba:

Medzi základné nefarmakologické piliere liečby  cukrovky  patrí zmena životného štýlu , ktorá zahŕňa diétny režim, pravidelné stravovanie, dostatok fyzickej aktivity a samozrejme aj vyhýbanie sa fajčeniu. Základom liečby oboch typov cukrovky je výchova- vzdelanie  (edukácia ) diabetika. Preto je potrebné  každého diabetika na začiatku ochorenia poučiť o podstate choroby, možnostiach liečby, diétnom,  pohybovom režime. Dôležité je tiež získanie potrebných zručností ( napr. podávanie inzulínu, meranie hladín krvného alebo močového cukru).

Diétna liečba cukrovky:

V súčasnosti sú  základné štandardy diétnej liečby cukrovky totožné s pravidlami racionálnej  výživy. 

Optimálny príjem energie - na zabezpečenie tzv. primeranej hmotnosti tela  (napr. zníženie energetického príjmu ak má pacient nadváhu a obezitu alebo naopak zvýšenie energetického príjmu u chudých diabetikov 1. typu v detskom alebo mladom dospelom veku na zabezpečenie normálneho rastu a vývoja ).

Nízky príjem tuku -  menej ako 30% denného energetického príjmu by malo byť hradených tukmi. Tuky majú vysokú  energetickú hodnotu. Spálením 1 gramu tuku vzniká až 39 kJ (9 kilokalórií), čo je približne dvakrát toľko ako vzniká spálením jedného gramu cukru alebo bielkoviny. Okrem zjavného tuku ako slanina, maslo, bravčová masť, sa v rôznych potravinách nachádzajú aj skryté tuky (napr. v mäse a údeninách, v mlieku a mliečnych výrobkoch). Odporúča sa znížiť príjem  nasýtených  tukov, ktoré sú zväčša živočíšneho pôvodu (slanina, masť, mastné mäso, loj, vnútornosti).

Zvýšiť príjem predovšetkým mononenasýtených mastných kyselín (olivový olej), a zvýšiť príjem n-3 nenasýtených mastných kyselín (ryby a morské živočíchy).

Znížiť príjem cholesterolu na menej ako 300mg/deň (potraviny s najvyšším obsahom cholesterolu sú  hlavne  mozog, pečeň, pľúca, obličky, vaječný žĺtok).

Stužené rastlinné tuky a margaríny výrazne obmedzujeme (napr. v suchom  pečive, koláčoch, sušienkach , krekeroch). Sú zdrojom tzv. trans-foriem mastných  kyselín. Tieto mastné kyseliny sú pre organizmus škodlivé lebo zvyšujú hladinu škodlivých tukov  v krvi.

Z mäsa a mäsových výrobkov uprednostňujeme chudé druhy, mastné druhy sa snažíme vyradiť úplne. Pri mlieku a mliečnych výrobkoch  vyberáme mlieko, jogurty, syry s najnižším obsahom tuku. 

Optimálny príjem bielkovín - celkový príjem bielkovín by mal zodpovedať približne 10-15% denného energetického príjmu(0,8 g/kg ideálnej hmotnosti pacienta/deň). 50% by mali tvoriť bielkoviny živočíšneho pôvodu, 50% rastlinného pôvodu. Bielkovina sa vyskytuje buď v spojení s tukmi (mlieko, smotana alebo mäso) alebo s cukrami (zelenina, chlieb). Jedinou čistou bielkovinou je vaječný bielok. Z bielkovín živočíšneho pôvodu preferujeme hlavne chudé mäsá (napr. kuracie, morčacie), odtučnené mlieko, nízkotučné mliečne výrobky a vaječný bielok. Z rastlinných zdrojov sú to hlavne strukoviny (hrach, fazuľa), sója, zelenina a chleboviny. Plnohodnotné bielkoviny , ktoré obsahujú  všetky potrebné aminokyseliny, sa nachádzajú  iba v potravinách živočíšneho pôvodu. Preto čisto vegetariánska  strava nie je pre diabetika úplne vhodná.

Zvýšiť príjem zložených (komplexných ) cukrov - mali by tvoriť viac ako 55% denného energetického príjmu , jednoduchý cukor menej ako 10% energie.

Jednoduché cukry (cukor ktorý používame ako sladidlo - kockový, práškový alebo kryštálový, med, cukrovinky) by mal diabetik výrazne obmedziť. Cukor ako sladidlo možno  nahradiť umelými nekalorickými sladidlami (napr. aspartam, cyklamáty). Jednoduché cukry sa vyskytujú aj ako súčasť ovocia. Čím je ovocie sladšie, tým viac jednoduchého cukru obsahuje. Preto z ovocia preferujeme  menej sladké druhy (napr. grapefruity, zelené jablká).

Medzi zložené cukry patria hlavne rastlinné škroby (napr. celozrnný chlieb a pečivo, celozrnné cestoviny, ovsené vločky, všetky druhy zeleniny, ovocie) Zložené cukry by mali tvoriť základ stravy diabetika.

Na odhad množstva cukrov (sacharidov) v jednotlivých potravinách sa používa tzv, sacharidová jednotka. Jedna sacharidová jednotka obsahuje približne 10 gramov využiteľných sacharidov. Sacharidové jednotky majú význam hlavne u diabetikov liečených inzulínom, ktorí si podľa nich môžu určiť množstvo krátko pôsobiaceho inzulínu, ktorý si podávajú pred určitým jedlom (raňajky, obed, večera).

Zvýšiť príjem vlákniny – 25-35 gramov denne. Vláknina je súborný názov pre nestráviteľné časti rastlinných zložených cukrov (polysacharidov) a delíme ju podľa rozpustnosti vo vode. Rozpustné vlákniny (nachádzajú sa hlavne v strukovinách, zelenine, ovocí) tým, že spomaľujú vstrebávanie glukózy z čreva majú priaznivý účinok na zníženie krvného cukru predovšetkým po jedle, majú aj pozitívny efekt na zníženie hladín škodlivých tukov v krvi.  Nerozpustné vlákniny (nachádzajú sa v obilninách - hlavne celozrnných) pôsobia pozitívne predovšetkým proti zápche.

Optimálny príjem vitamínov a minerálnych látok. Pri zmiešanej a dostatočne pestrej strave sú minerálne látky a vitamíny obsiahnuté dostatočne. Ich hlavným zdrojom sú surová zelenina a ovocie , preto je dôležité aby aj v zimných mesiacoch bol ich dostatočný príjem .

Znížiť príjem požívatín – znížiť príjem kuchynskej soli  na menej ako 5 gramov denne. Odporúča sa  znížiť príjem  údených a pečených požívatín a jedál pripravovaných  dlhý čas pri vysokej teplote, odporúča sa pri príprave jedál menej vyprážať a piecť, vhodné je používať riad, ktorý umožní prípravu s minimom tukov (napr. teflónové panvice).

Príjem alkoholu – menej ako 30 gramov denne. Z alkoholických nápojov je  vhodná príležitostná konzumácia kvalitného suchého červeného vína (nie viac ako 2 decilitre  denne). Tvrdý alkohol a pivo sa neodporúča.

Príjem tekutín u diabetika. Optimálny je príjem 2-3 litre denne. Vhodné sú neenergetické tekutiny (nesladené minerálne vody s nízkym obsahom sodíka, čistá voda, voda s citrónom, nesladený  čaj). Nevhodné sú sladené limonády (napr. Coca-Cola, tonik).

Frekvencia  príjmu jedál - pravidelný režim a pravidelné stravovanie v menších množstvách 4-5 x denne.

Optimálna kultúra stolovania – jesť vždy  pri stole a v sede, nespojovať jedlo so žiadnou  inou činnosťou (napr. čítanie pri jedle), jesť pomaly, neprehĺtať veľké sústa jedla.

Fyzická aktivita u pacienta s cukrovkou:

Pravidelná a primeraná fyzická aktivita je dôležitou súčasťou liečby cukrovky.

Priaznivé účinky dlhodobej a pravidelnej fyzickej aktivity u diabetikov:

- zlepšenie citlivosti tkanív na inzulín (zníženie inzulínovej rezistencie) predovšetkým u diabetikov 2. typu

- priaznivý efekt aj na ostatné  klinické prejavy metabolického syndrómu (vysoký krvný tlak, poruchy v hladinách krvných tukov, obezita)

- zvýšenie fyzickej zdatnosti

- psychologický účinok (relaxácia, pocit spokojnosti)

Pri cukrovke 1. aj 2. typu odporúčame tzv. aeróbny typ cvičenia, pri ktorom dochádza hlavne k odbúraniu tukov. Záťaž by mala byť submaximálna (t.j. 60-90% maximálnej záťaže určenej tepovou frekvenciou 220-vek) v dĺžke 20-30 minút, ak sa vykonáva 4-5 –krát týždenne a 45-60 minút, ak sa vykonáva 2-3- krát do týždňa. Odporúča sa, aby tepová frekvencia u diabetikov do 60 rokov nepresiahla počas cvičenia 125 tepov za minútu a u diabetikov nad 70 rokov by tepová frekvencia počas cvičenia nemala presiahnuť 100 tepov za minútu.

Prečo prestať fajčiť?

Fajčenie obzvlášť škodí pacientom s cukrovkou. Výrazne zvyšuje riziko rôznych srdcovo-cievnych  ochorení  (napr.  infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody, ischemickej choroby dolných končatín, odumretia postihnutej časti nohy - gangréne).

Liečba cukrovky tabletkami

Predpísal Vám  lekár tabletky na liečbu cukrovky?  

Liečba tabletkami (orálnymi antidiabetikami) predstavuje jednu z liečebných možností predovšetkým cukrovky 2. typu. Pri  cukrovke 1. typu tabletky nepodávame, pacienti s týmto typom cukrovky sú životne závislí na dodaní hotového inzulínu do organizmu v podobe injekcie.

Pri liečbe cukrovky 2. typu uplatňujeme stupňovitý prístup. Čo tento pojem znamená? 

K liečbe tabletkami pristupujeme zvyčajne až vtedy, keď zlyhá prvý stupeň a to pokus o úpravu životného štýlu. Niekedy začíname liečbu tabletkami alebo  okonca inzulínom hneď po zistení cukrovky 2. typu. Pod pojmom úprava životného štýlu rozumieme rôzne diétne opatrenia, režimové opatrenia (napr. zvýšenie fyzickej aktivity, zákaz fajčenia). Treba si však uvedomiť, že liečba tabletkami v žiadnom prípade nenahradzuje diétu, fyzickú aktivitu a ostatné režimové opatrenia. Spočiatku v liečbe volíme jeden druh tabletiek, ak nie je dostatočný efekt môžeme podávať kombináciu tabletiek s rôznym mechanizmom účinku. Na obrázku1 je uvedená stratégia liečby cukrovky 2. typu. 

Tabletky, ktoré používame na zníženie cukru v krvi účinkujú rôznym spôsobom. Niektoré podporujú vylučovanie inzulínu z podžalúdkovej žľazy (pankreasu), iné zvyšujú citlivosť tkanív na inzulín, ďalšie podporujú štiepenie zložených cukrov v čreve. Úplne nový prístup predstavuje liečba založená na účinku inkretínov, čo sú hormóny vylučované črevom v závislosti na príjme potravy. V tabuľke 1 je rozdelenie tabletiek (orálnych antidiabetík) podľa mechanizmu účinku. Rozdelenie liekov do skupín možno vyzerá príliš odborne, ale má svoj praktický význam. Stačí si uvedomiť rozsiahlosť a zložitosť problematiky.

 Tabuľka 1. Rozdelenie tabletiek (orálnych antidiabetík) podľa mechanizmu účinku.

1.   Lieky  zvyšujúce citlivosť tkanív na inzulín ( inzulínové senzitizéry)

      1a. Biguanidy (metformín)

      1b. Tiazolidíndióny (pioglitazón)

 2.  Lieky stimulujúce vylučovanie vlastného  inzulínu z

      pankreasu (inzulínové sekretagogá)

      2a.  Deriváty sulfonylmočoviny (gliklazid MR, glibenklamid,  glimepirid, glipizid, gliquidon)

      2b.   Deriváty meglitinidu (repaglinid nateglinid )

 3.  Lieky obmedzujúce vstrebávanie cukrov v tenkom čreve

      3a. Inhibítory enzýmu alfa – glukozidázy (akarbóza)

 4.  Lieky založené na účinku inkretínov

      4a. Inhibítory dipeptidyl peptidázy -4  (sitagliptín, vildagliptín, saxagliptín, linagliptín)   

1a. Biguanidy. Zlepšujú zníženú citlivosť tkanív na inzulín (inzulínovú rezistenciu). Metformín priaznivo ovplyvňuje aj hladiny krvných tukov,  pozitívne zasahuje do procesu zrážania krvi. Po jeho podávaní nedochádza k zvyšovaniu telesnej hmotnosti a v súčasnosti metformín považujeme za liek prvej voľby pri liečbe cukrovky 2. typu. Z možných nežiaducich účinkov sú najčastejšie rôzne tráviace potiaže, ktoré sú zvyčajne prechodné a dajú sa znížiť pomalým zvyšovaním dávky alebo preparátom s postupným uvoľňovaním účinnej látky. 

1b. Tiazolidíndióny.  Ich hlavné miesto účinku je svalové a tukové tkanivo, kde zvyšujú využitie glukózy. Používame ich hlavne v prípade neznášanlivosti metformínu alebo v kombinácii s metformínom a/alebo derivátom sulfonylmočoviny, ak predchádzajúcou liečbou nie je možné dosiahnuť dostatočný účinok (tzv. metabolickú kompenzáciu). Z nežiaducich účinkov tieto preparáty môžu niekedy spôsobovať  opuchy končatín a prírastok na telesnej hmotnosti.

2a. Deriváty sulfonylmočoviny. Ich mechanizmus účinku spočíva hlavne v  podporovaní vylučovania vlastného inzulínu v  pankrease. Z najčastejších nežiaducich účinkov po podaní tejto skupiny liekov treba spomenúť príliš nízke hodnoty krvného cukru (hypoglykémie) a možný prírastok na hmotnosti. V súčasnosti preferujeme deriváty sulfonylmočoviny tzv. 2. generácie u ktorých sú tieto  nežiaduce účinky výrazne nižšie.

2bDeriváty meglitinidu. Tieto preparáty stimulujú vylučovanie vlastného inzulín vtedy, keď to organizmus najviac potrebuje t.j. v čase jedla. Na rozdiel od derivátov sulfonylmočoviny majú rýchlejší nástup účinku a kratšie trvanie účinku. Ovplyvňujú predovšetkým hladinu krvného cukru po jedle (postprandiálnu glykémiu) .

3aInhibítory enzýmu alfa-glukozidázy. Ich mechanizmus účinku spočíva v inhibícii enzýmov tzv. alfa-glukozidáz, ktoré sú nutné k rozloženiu zložených cukrov na jednoduché a tým dochádza k následnému zníženiu vstrebávania cukrov v tenkom čreve. Nie je prítomný výrazný vzostup hladín krvného cukru po jedle, z čoho vyplýva že tieto preparáty používame hlavne u obéznych diabetikov 2. typu so zvýšenými hladinami krvného cukru po jedle (postprandiálnymi hyperglykémiami). Určitou limitáciou ich použitia sú časté nežiaduce účinky hlavne zo strany tráviaceho traktu (napr. nafukovanie, hnačky).

4a. Inhibítory dipeptidyl peptidázy-4. Tieto preparáty znižujú hladinu krvného cukru v závislosti od príjmu potravy. Ich mechanizmus účinku je ten, že blokujú kľúčový enzým (dipeptidyl peptidázu-4), ktorý štiepi inkretínové hormóny (to sú látky vylučované črevom v závislosti od príjmu potravy a ktoré stimulujú vylučovanie vlastného inzulínu z pankreasu). Tým dochádza k zvýšeniu koncentrácie týchto hormónov v krvi a zosilneniu ich účinku. Používame ich v kombinácii s inými liekmi (metformín, deriváty sulfonylmočoviny, tiazolidíndióny). Majú minimálne nežiaduce účinky, nevyvolávajú hypoglykémie, ich podávanie nie je spojené s prírastkom telesnej hmotnosti. 

V posledných rokoch zdôrazňujeme individuálny prístup k pacientovi. Pri výbere jednotlivých skupín tabletiek zohľadňujeme rôzne kritériá, ako sú: vek pacienta, trvanie cukrovky, hmotnosť, dominancia zvýšeného cukru nalačno (hyperglykémie nalačno) alebo zvýšeného cukru po jedle (postprandiálnej hyperglykémie). Berieme ohľad aj na súčasnú prítomnosť porúch v hladinách krvných tukov (dyslipoproteinémií), vysokého krvného tlaku (artériovej hypertenzie), komplikácií cukrovky a samozrejme aj na prítomnosť prípadných nemožností použitia (kontraindikácií) jednotlivých skupín tabletiek.